Na Lešti sa opäť bojovalo. Bojovali slovenskí a rakúski vojaci, pravdaže nie proti sebe ale predovšetkým spoločnými silami za záchranu životov ľudí postihnutých priemyselnou haváriou s únikom toxických látok. Nechceme vás samozrejme strašiť. Vážení poslucháči, hovoríme o cvičení protichemických jednotiek a tomuto cvičeniu je venovaná aj podstatná časť dnešnej Plnej poľnej.
- Dátum: 31.10.2005
- Dĺžka: 11:24 min.
- Veľkosť súboru: 1.31 MB
Textový prepis relácie:
Na Lešti sa opäť bojovalo. Bojovali slovenskí a rakúski vojaci, pravdaže nie proti sebe ale predovšetkým spoločnými silami za záchranu životov ľudí postihnutých priemyselnou haváriou s únikom toxických látok. Nechceme vás samozrejme strašiť. Vážení poslucháči, hovoríme o cvičení protichemických jednotiek a tomuto cvičeniu je venovaná aj podstatná časť dnešnej Plnej poľnej. Nerušené počúvanie vám od mikrofónu želá Petra Repková.
Cvičenie slovenských vojakov, príslušníkov Jednotky radiačnej, chemickej a biologickej ochrany s obdobnou jednotkou rakúskeho Bundesheru corporaty 2005/?/ malo niekoľko primátov. Bolo to vôbec prvé spoločné cvičenie Slovákov a Rakúšanov a premiéru mal i samotný námet cvičenia. Záchrana civilných osôb zo zamoreného územia a objektov po priemyselnej havárii. Čiže využitie vojenských špecialistov pri nevojenskom ohrození. Na príprave cvičenia i jeho realizácii sa podieľal aj major Oliver Toderiška/?/, ktorý má skúsenosti aj z velenia našej protichemickej jednotky, ktorá pôsobila v Kuvajte.
major Oliver Toderiška, organizátor cvičenia: "Pri organizovaní tohto typu cvičenia sme vychádzali z pomoci civilnému obyvateľstvu pri zasiahnutí potencionálnou nehodou v industriálnom priestore chemickou látkou. Tomuto typu cvičeniu sme sa venovali aj v Kuvajte s mojou jednotkou, kde sme simulovali tiež tie isté postupy záchrany vyprosťovania osôb zo zavalených budov v kontaminovanom priestore."
Ako sa vám spolupracovalo s Rakúšanmi?
major Oliver Toderiška, organizátor cvičenia: "S rakúskymi kolegami som spolupracoval od novembra minulého roku na spoločných plánovacích konferenciách a sú to ľudia podobného typu ako sme my, sú to chemici a tým pádom sme našli veľmi rýchlo spoločnú reč."
Keby ste mali možnosť posúdiť tú profesionalitu.
major Oliver Toderiška, organizátor cvičenia: "Oni sú už svojim poslaním, ktoré majú ako v Rakúsku, orientovaní úplne inak, my sme boli len orientovaní do tej vojenskej sféry a oni sú orientovaní viac do tej civilnej sféry a záchrannej sféry. Majú skúsenosti zo zásahov či už v Iráne v meste Bam/?/ alebo teraz momentálne sú aj v Pakistane ako zásobovači pitnej vody po zemetrasení, ktoré tam bolo minulý týždeň. Takže získavanie skúseností od nich bolo veľmi cenné. Ale aj naši chlapci sa nestratili."
Môžete prezradiť aj niečo konkrétne, čo máte tak pocit, že ste sa od nich naučili a čo ste im vy odovzdali.
major Oliver Toderiška, organizátor cvičenia: "My sme si od nich zobrali vlastne celý taký ten by som povedal pokoj v riešení situácie, tú rozvahu, prístup ku riešeniu danej problematiky a čo sme im my odovzdali, ja si myslím, že to bola práve tá chuť do tej práce našich vojakov a schopnosť sa im vyrovnať v podstate a to sa im podarilo veľmi dobre."
Cvičenia Corporation 2005 sa zúčastnili vojaci z Jednotky radiačnej, chemickej a biologicky ochrany z Rožňavy. Akým smerom sa bude vyvíjať ich výcvik ďalej a ich pôsobenie.
major Oliver Toderiška, organizátor cvičenia: "Všetky poznatky z tohto cvičenia Corporation 2005 budú zapracované do ich tréningových plánov a netajíme sa tým, že by sme chceli zmeniť štandardné operačné postupy používané našim práporom do toho scivilňovania v podstate našich zásahov a do smeru pomoci aj v prípadoch civilného ohrozenia.
Stále sme ešte na cvičení slovenských a rakúskych vojakov, ktorí spojili úsilie pri zachraňovaní životov po priemyselnej havárii z rozsiahlym zamorením toxickými látkami. Za mimoriadne podnetné toto cvičenie považuje aj jeho riadiaci podplukovník Miroslav Ofčarovič/?/ z Generálneho štábu.
podplukovník Miroslav Ofčarovič, riadiaci z Generálneho štábu: "Celé cvičenie bolo zaujímavý moment, lebo naše stále operačné postupy sú skôr zamerané do vojenskej oblasti. Celé cvičenie bolo pre nás také nóvum, kde sme museli vkladať do toho úplne iné diametrálne odlišné pohľady, aby sme vedeli, akým spôsobom budeme vykonávať zachraňovanie osôb zavalených. Ako budeme vykonávať prieskum v priestoroch, ktoré boli zavalené a ešte k tomu sa tam nachádzajú aj živé osoby, takže pre nás celé cvičenie bolo zaujímavý moment, veľmi podnetný."
Po skončení cvičenia sme oslovili veliteľa Práporu radiačnej, chemickej a biologickej ochrany pozemných síl podplukovníka Ivovalošeka/?/
Čo vás v tejto chvíli také prvé napadá, čo by v Rožňave vaši vojaci mali vedieť z tohto cvičenia.
podplukovník Ivovalošek, veliteľ Práporu radiačnej, chemickej a biologickej ochrany pozemných síl: "Toto cvičenie ako už hovoril pán Ofčarovič bolo zamerané na nevojenské ohrozenia, to znamená vyprosťovanie osôb z nejakých zavalených budov kontaminovaných, čo zatiaľ v cieľoch útvaru nie je, pretože útvar je zaradený do takzvaných cieľov síl a v roku 2007 ho čaká hlavná úloha, ktorou sa zaviazala Slovenská republika a to je splnenie týchto cieľov síl a vyčleniť časť práporu pre sily NATO. Čiže budeme sa zameriavať skôr týmto smerom. Na to samozrejme už máme spracované úlohy, máme nadefinované spôsobilosti, ktoré máme dosiahnuť a týmto smerom pôjdeme."
Korešpondovalo s tým aj toto cvičenie, s tými úlohami, ktoré teda budete v rámci toho afirmačného procesu plniť.
podplukovník Ivovalošek, veliteľ Práporu radiačnej, chemickej a biologickej ochrany pozemných síl: "Čiastočne samozrejme áno, pretože my v tomto okamihu nevieme povedať aké ciele alebo aké úlohy NATO od nás bude chcieť plniť, či už v mierových alebo vojnových operáciách. Je predpoklad, že sa budeme podieľať aj na niektorých mierových operáciách a tam samozrejme niektoré tieto skúsenosti využijeme."
Slová uznania vyslovil na adresu cvičiacich vojakov aj veliteľ pozemných síl generálmajor Milan Maxim.
generálmajor Milan Maxim, veliteľ pozemných síl: "Aj keď som nebol riadiacim toho cvičenia je predčasné možno z mojej strany hovoriť nejaké hodnotenie alebo záver, toto urobia kompetentní funkcionári. Ale už len z ukážok, ktoré tu boli dopoludnia predvedené, bolo vidieť, že skutočne títo vojaci jednajú ako profesionáli, že činnosť majú zautomatizovanú, zvládnutú a na statických ukážkach ste sa aj sami mohli presvedčiť, že aj teoretické vedomosti dôstojníkov, ktorí podávali informácie o jednotlivých typoch materiálu sú skutočne vynikajúce. Tento prápor poznám už skoro 9 mesiacov, je to skutočne prápor dobrý a pre mňa je to potešujúce hlavne z toho dôvodu, že tento prápor Slovenská republika deklaruje v roku 2007 ako ...byť pripravený pre nasadenie do rôzneho spektra operácií."
Rádio Slovensko
A na jeho vlnách armádny magazín pre vojakov i nevojakov Plná poľná. Jedna z hlavných úloh ozbrojených síl ich plná profesionalizácia bude onedlho skutočnosťou. Rozhodujúci podiel na jej realizácii mal v uplynulých rokoch Personálny úrad Generálneho štábu. K mikrofónu sme si pozvali jeho riaditeľa plukovníka Vladimíra Vagaša/?/.
Ako sa Personálny úrad podieľal na splnení tejto úlohy?
plukovník Vladimír Vagaš, riaditeľ Personálneho úradu Generálneho štábu: "Personálny úrad bol založený v roku 2002 a mal jediné poslanie zabezpečiť dostatočný počet osôb pre službu v profesionálnych ozbrojených silách. K tomu boli vytvorené potrebné organizačné štruktúry, máme vytvorené regrutačné strediská v bývalých krajských mestách, máme vytvorené dve strediská pre výber personálu. Za tri roky existencie Personálneho úradu do ozbrojených síl prišlo temer 7 tisíc nových profesionálnych vojakov."
Za týmto obrovským číslom je aj obrovský kus práce. Vlastne vy ste tým prvokontaktným miestom cez regrutačné strediská a vy ste tým miestom, ktoré vlastne určuje potom aj ten konkrétny nástup profesionálneho vojaka k jednotlivým útvarom.
plukovník Vladimír Vagaš, riaditeľ Personálneho úradu Generálneho štábu: "U nás dostávajú záujemcovia o službu v ozbrojených silách tie prvotné informácie. Na regrutačných strediskách v tých strediskách výberu podľa predpokladov jednotlivých uchádzačov im ponúkame možnosť uplatnenia v ozbrojených silách podľa toho, aké majú oni kvalifikačné i ďalšie ako predpoklady."
My sme sa s mnohými náčelníkmi ale aj náčelníčkami regrutačných stredísk počas celého obdobia počas celej tej kampane získavania mladých ľudí do ozbrojených síl často stretávali. Ako vy hodnotíte ich prácu? Splnili tie nároky, ktoré ste vy na nich a ozbrojené sily kládli?
plukovník Vladimír Vagaš, riaditeľ Personálneho úradu Generálneho štábu: "Tie výsledky práce hovoria za to, že tú úlohu tie regrutačné strediská splnili. Došlo tam samozrejme k určitým personálnym obmenám. Prišli mladí ľudia, chvíľku trvalo než sme ich pripravili ale zdá sa, že v svojej práci našli aj záľubu, že pre mnohých tá práca sa stala aj koníčkom a opäť musím zdôrazniť potvrdzujú to tie výsledky, ktoré Personálny úrad v tejto oblasti dosiahol."
Samozrejme prvým januárom 2006 sa činnosť regrutačných stredísk nekončí. Napriek tomu, že máte vo svojej databáze množstvo uchádzačov, naďalej bude potrebné pracovať s verejnou mienkou, s verejnosťou. Čo očakávate napríklad aj v tom roku 2006, 2007, aké požiadavky nové vzniknú pre prácu v regrutačných strediskách.
plukovník Vladimír Vagaš, riaditeľ Personálneho úradu Generálneho štábu: "Rok 2006 a neskoršie bude pre Personálny úrad osobitne veľmi významný a dôležitý z hľadiska toho ako dokážeme zabezpečiť potreby ozbrojených síl. V podmienkach zlepšujúcej sa ekonomiky ako na Slovensku, ozbrojené sily vystupujú ako každý zamestnávateľ v našej republike a musíme byť konkurencieschopný na trhu práce. To množstvo uchádzačov sa každým rokom zmenšuje. Vychádza to práve z týchto ekonomických výsledkov Slovenska. My budeme musieť prechádzať od takej tej masovej kampane skôr k takej tej individuálnej kampani. Budeme musieť chodiť za ľuďmi, ponúkať im perspektívy a možnosti uplatnenia v ozbrojených silách. Takže ja si myslím, že tie regrutačné strediská budú mať omnoho, omnoho viacej práce ako mali doteraz."
Historický význam 28. októbra svedčiaci o česko-slovenskej vzájomnosti sme si dnes vo vysielaní Rádia Slovensko pripomenuli viacerými príspevkami. Vojenský aspekt vzťahov našich národov však akoby upadal do zabudnutia. Slováci a Češi so zbraňou v ruke spoločne bojovali za ubránenie mladej republiky. Spoločne na východných a západných frontoch bojovali proti fašizmu, budovali armádu, ktorej pokračovateľmi sú dnes Armáda Českej republiky a Ozbrojené sily Slovenskej republiky. Vzájomná spolupráca oboch armád má nadštandardný charakter a vzťahy sú v tejto oblasti vynikajúce. Potvrdilo to i stretnutie náčelníkov Generálnych štábov. Generála Pavla Štefku a generála Ľubomíra Bulíka minulý týždeň v Skalici.
generál Pavel Štefka, náčelník Generálneho štábu ČR: "Já bych chtěl především říct, že máme velmi úzkou spolupráci s Ozbrojenými silami Slovenské republiky a my vždy potřebujeme dořešit některé problémy, které jsou na politické scéně nabídnuty na spolupráci České a Slovenské republiky. Oba dva řešíme otázku reformy ozbrojených sil, takže to byla výměna zkušeností v oblasti profesionalizace, tak to byl takový hlavní bod a kromě toho, také máme mnoho společného v mezinárodních misích, to je další část, máme společnou jednotku v misi v Kosovu, předpokládám, že něco podobného se stane v Bosně a v Hercegovině, pravděpodobně příští rok a uvidíme, jak s tou Evropskou unii, s tou ...grupou budeme dál pokračovat ale páni ministři v podstatě se již dohodli."
A to už je na dnes naozaj všetko. Plnú poľnú pre vás vysielali Ľuboš Veselý, Miroslav Minár, Bernard Roštecký a Petra Repková. Dopočutia o týždeň.
