Náčelník Generálneho štábu ozbrojených síl generál Ľubomír BULÍK sa zúčastnil v Bruseli stretnutia najvyšších vojenských predstaviteľov členských krajín Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. Rokovania boli zamerané predovšetkým na priebeh aliančných operácií, koncepcie rýchlej reakcie NATO a stav budovania vojenskej spôsobilosti Európskej únie. Osobitnú pozornosť venovali aj operácii Európskej únie v Bosne a Hercegovine. Podľa generála BULÍKA sa po analýze rozličných možností ukazuje, že budúce zameranie tejto balkánskej misie sa sústredí na poradenstvo, monitorovanie bezpečnostnej situácie a výcvik.
- Dátum: 09.05.2009
- Dĺžka: 10:46 min.
- Veľkosť súboru: 9.86 MB
"Náčelník Generálneho štábu ozbrojených síl generál Ľubomír BULÍK sa zúčastnil v Bruseli stretnutia najvyšších vojenských predstaviteľov členských krajín Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. Rokovania boli zamerané predovšetkým na priebeh aliančných operácií, koncepcie rýchlej reakcie NATO a stav budovania vojenskej spôsobilosti Európskej únie. Osobitnú pozornosť venovali aj operácii Európskej únie v Bosne a Hercegovine. Podľa generála BULÍKA sa po analýze rozličných možností ukazuje, že budúce zameranie tejto balkánskej misie sa sústredí na poradenstvo, monitorovanie bezpečnostnej situácie a výcvik."
"Štafeta Pocta ŠTEFÁNIKOVI, ktorú v réžii nášho armádneho vysielania organizovalo ministerstvo obrany pri príležitosti 90. výročia tragickej smrti tohto velikána slovenského národa, bola úspešne zavŕšená na slávnosti pri mohyle na Bradle. Svoje stuhy k stuhám 37 miest a obcí Slovenska pripli najvyšší ústavní činitelia Slovenskej republiky. Prezident Ivan GAŠPAROVIČ, predseda vlády Robert FICO a podpredsedovia Národnej rady Anna BELOUSOVOVÁ a Milan HORT. Svoju stuhu pripojil i minister obrany Jaroslav BAŠKA, ktorý povedal."
Jaroslav BAŠKA:
"Pre rezort obrany je veľkým vzorom a môže byť vzorom aj pre ostatných vojakov Ozbrojených síl Slovenskej republiky, pretože bol to naozaj veľký generál, ktorého zásluhou a vďaka nemu vznikli prvé Československé légie, ktoré boli určitým predvojom vzniku prvej Československej republiky."
P. BIHÁRIOVÁ:
"O dôstojný priebeh celoslovenskej slávnosti na Bradle sa zaslúžili chlapci združení v Klube vojenskej histórie Tatranci zo Senca. Venujú sa histórii Československých légií, pri zrode ktorých stál práve generál ŠTEFÁNIK. Predseda klubu Miroslav BILSKÝ priviedol svojich legionárov k mohyle v historických legionárskych uniformách."
Redaktor:
"Miroslav, čo je to za rovnošatu?"
Miroslav BILSKÝ:
"Ja som na túto veľkú slávnosť k výročiu generála ŠTEFÁNIKA prišiel v uniforme Československých légií z Francúzska a konkrétne je to uniforma poručíka francúzskych légií československých 23. pluku."
Redaktor:
"Vy si každý rok uctievate pamiatku ŠTEFÁNIKA, dnes prišli s vami aj bratia legionári. Kto všetko teda prijal pozvánku na Bradlo?"
M. BILSKÝ:
"Skutočne, je to tak. Tento rok tá oslava bola veľkolepá a taká, aká mala byť. Pozvanie prijali moji bratia z Jednoty Mladá Boleslav, Československá obec legionárska a taktiež vojenské historické kluby, Československí úderníci. Boli sme zastúpení vo všetkých uniformách Československých légií bojujúcich počas I. svetovej vojny, to znamená francúzskych, talianskych a ruských."
Redaktor:
"Ja vás často stretávam v Košariskách aj na Bradle. Ako hodnotíte túto slávnosť, toto 90. výročie pripomienky smrti Milana Rastislava ŠTEFÁNIKA?"
M. BILSKÝ:
"Ja si myslím, že tohoročné pripomenutie si výročia tragickej smrti generála ŠTEFÁNIKA bolo na veľmi dobrej úrovni. Naozaj, tá organizácia a všetko zabezpečenie okolo akcie bolo myslím si špičkové a ja som veľmi spokojný a som rád, že sa mi podarilo zohnať tú čestnú jednotku v takom počte, ako si to generál ŠTEFÁNIK zaslúži."
P. BIHÁRIOVÁ:
"So štafetou Pocta ŠTEFÁNIKOVI sme sa zastavili aj na mieste tragického skonu generála v Ivanke pri Dunaji. Na spomienkovom stretnutí sa tu zúčastnil aj minister kultúry Marek MAĎARIČ. Opýtala som sa ho, v čom on osobne vidí ŠTEFÁNIKOV odkaz pre súčasnosť."
Marek MAĎARIČ:
"Ja vidím tri také hlavné odkazy. Prvý, že aj keď človek nemá najideálnejšie podmienky v zmysle toho odkiaľ pochádza, tak ak má vôľu a schopnosti, dokáže sa presadiť aj vo svetovom merítku. To ŠTEFÁNIK dokázal. Bol francúzskym generálom, bol zakladateľom Československej republiky. Druhý odkaz, že akákoľvek je závratná osobná kariéra človeka, tú skutočnú veľkosť získava až vtedy, ako to ŠTEFÁNIK robil, keď sa vzťahuje k niečomu, čo ho presahuje. To znamená, že robí tie veci nielen pre seba, ale robí ich pre národ, pre vlasť. A tretí odkaz vidím v tom, že všetky tieto veci človek dokáže najmä vtedy, ak má nejaký ideál, ako mal ŠTEFÁNIK. Pretože ideál v to, čo verí, tá vízia, to ho dokáže hnať dopredu, prekonávať prekážky a toto je možno dnes najaktuálnejší odkaz. Lebo dnešná doba je skôr taká, že vyznáva pragmatizmus, vyznáva nejaké prispôsobovanie sa, nakoniec sa aj hovorí napríklad o politike, že je umením možného, ale cez ten ideál ŠTEFÁNIK dokázal, že politika môže byť aj umením dosiahnuť zdanlivo nemožné."
P. BIHÁRIOVÁ:
"Už o niekoľko dní odchádzajú slovenskí vojenskí pútnici na tradičnú mariánsku púť do francúzskych Lúrd. Púť zorganizoval a pripravil Ordinariát ozbrojených síl a zborov a my sa dnes opäť budeme rozprávať s jeho sekretárom Tiborom UJLACKÝM, ktorého za zásluhy o vznik ordinariátu vymenoval pápež Benedikt XVI. za rytiera Rádu Silvestra pápeža."
Pripravovali ste zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou Stolicou. Čo bolo v týchto dohodách najdôležitejšie a čo sa nám darí plniť?"
Tibor UJLACKÝ:
"Tá druhá zmluva, ktorá je nejako so mnou spájaná, tak to bola tá parciálna zmluva, na ktorej sme pracovali zhruba od toho roku 2002, 2001. Bola podpísaná v roku 2002 vtedajším ministrom Jozefom STANKOM a vtedajším apoštolským nunciom Mons. Henrikom Józefom NOWACKIM. A vlastne až táto zmluva umožnila vznik Ordinariátu ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky, teda vojenskej diecézy. A vlastne to už je naplnenie duchovnej služby. Odvtedy už môžu vlastne v armáde a v polícii, dnes už aj vo väzniciach, byť zriaďované aj takzvané vojenské, väzenské, alebo policajné farnosti, alebo duchovné správy. A vlastne už sa môže ten život veriacich v ozbrojených zložkách rozvíjať tak, ako v civile. Aj keď teda samozrejme špecifickým spôsobom, pretože aj naša diecéza je špecifická. Je to personálna diecéza, nakoľko naši ľudia, ktorí slúžia v týchto zložkách, majú špecifické podmienky svojho života, služby, v takých služobných podmienkach, či už tu doma, alebo v zahraničných vojenských misiách a vlastne, preto tí naši kapláni prichádzajú k nim a medzi nich, aby priamo pri nich, v takzvanej takej službe prítomnosti, im pomáhali vlastne riešiť aj svoje životné problémy, ale aj tú svoju duchovnú otázku. Pretože dnes dobrý vojak, dobrý policajt musí byť harmonický."
P. BIHÁRIOVÁ:
"Kam smeruje duchovná služba v ozbrojených silách dnes?"
T. UJLACKÝ:
"Tak si myslím, že smeruje stále dopredu. Smeruje dopredu v tom slova zmysle, že snažíme sa rozvíjať naďalej štruktúry. Snažíme sa dostať medzi čo najväčší počet príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených zborov. Snažíme sa dostať medzi ich rodiny, medzi ich rodinných príslušníkov, deti, manželky, manželských partnerov a pomáhať im zvládať aj tieto ťažké okolnosti ich služobného života, teda manželov, alebo partnerov, ich otcov. A snažíme sa vnášať do tohto prostredia aj istú kultúru. Nielen v tom slova zmysle, že teda vieru, hoci je to prvoradé, ale snažíme sa vnášať aj kultúru v tom slova zmysle, aby naši vojaci, policajti, príslušníci justičnej stráže, colnej správy, hasičského zboru a všetkých týchto zložiek, ktoré nám patria, mali určité vedomie a povedomie i o tej cirkvi, ktorá chce vlastne takisto participovať na spoločnom dobre Slovenskej republiky. Spoločnom dobre ľudí, ktorí v nej žijú, na spoločnom dobre ľudí, ktorí slúžia v jej ozbrojených silách a ozbrojených zboroch tak, aby dokázali stopercentne plniť svoje povinnosti v prospech občanov a v prospech mieru, pokoja, zákonnosti, ochrany majetku a podobne."
P. BIHÁRIOVÁ:
"Súťaž organizovaná košickým Regrutačným strediskom - 24 hodín profesionálnym vojakom - sa blíži do finále. A my sme o podrobnejšie informácie požiadali náčelníka strediska kapitána Marka PAVLOVA."
Redaktor:
"Marek, máte za sebou semifinálové kolo súťaže pre deti a mladšie ročníky. Ako sa skončilo?"
Marek PAVLOV:
"V semifinále sme vybrali 32 najlepších zo 112, ktorí sa prihlásili do tejto súťaže. Mali sme tam osem žien, zvyšok boli chlapci. Súťažili v štyroch disciplínach, bola tam lezecká stena JAKUB, ďalej boli tam streľby, popritom bolo skladanie a rozoberanie samopalu, ďalej bola chemická príprava a preskúšanie fyzickej zdatnosti."
Redaktor:
"Tak z týchto všetkých ste vybrali koľko?"
M. PAVLOV:
"Z týchto sme vybrali 15 najlepších. Piati z nich budú môcť byť na jeden deň, alebo na 24 hodín pilotom vrtuľníka, piati vojenským policajtom a piati budú chemikom."
Redaktor:
"To si mohli vybrať tieto profesie, alebo ste im to zavelili?"
M. PAVLOV:
"My sme hodnotili a ten, ktorý dosiahol najvyšší počet bodov, ten si vyberal prvý a postupne až k tomu pätnástemu. Takže, ten pätnásty už musel zobrať len to, čo mu ostalo."
Redaktor:
"Čo zobral?"
M. PAVLOV:
"Najprv sa nám minul vojenský policajt, potom pilot vrtuľníka a na záver bol chemik."
Redaktor:
"Pri tých disciplínach, čo robilo chlapcom a dievčatám najväčšie problémy? Čo bolo najťažšie pre nich?"
M. PAVLOV:
"Žiadne také nejaké vážnejšie problémy som nezaznamenal. Myslím si, že taká najťažšia disciplína bola pre nich tá lezecká stena, kde vlastne mali lezenie po tejto stene, zlaňovanie, potom labyrint, kde museli prejsť na čas a potom mali ešte aj disciplínu s viazaním uzlov."
Redaktor:
"Ešte na záver, kde si tieto disciplíny vyskúšajú na tých 24 hodín profesionálnym vojakom?"
M. PAVLOV:
"Pilot bude slúžiť u leteckej základni v Prešove, vojenský policajt u vojenských policajtov v Prešove a chemik bude u chemického práporu v Rožňave."
P. BIHÁRIOVÁ:
"V týchto dňoch si pripomíname koniec najstrašnejšej vojny v dejinách ľudstva. Generál Ján HUSÁK v nej bojoval za našu slobodu a tu je jeho odkaz, ktorý nám povedal pri ukážkach historických bojov v Oponiciach minulý rok."
Ján HUSÁK:
"Bolo to skutočne tak, ako to v boji vypadalo. Ľúto všetkých tých, ktorí museli položiť svoje životy. Bolo by dobré, aby dnešná mládež si osvojila toto, aby nezabudla. Aby dnešná mládež, aj škola, aj tá, ktorá už vzrostlá, si to zopakovali pri takýchto príležitostiach, ako sú výročia oslobodenia, náučné chodníky, náučné partizánske chodníky a podobne. Tie vypálené obce a tie skutočnosti, čo sa odohrali, nesmú ľudia nikdy zabudnúť."
P. BIHÁRIOVÁ:
"A to už je na dnes naozaj všetko. Lúčia sa s vami tvorcovia relácie Peter RUSŇÁK, Miroslav MINÁR, Bernard ROŠTECKÝ a Petra BIHÁRIOVÁ.
