Vojna, pravda....a boj

Mesiac november je bohatý na významné udalosti. V uplynulých dňoch sme si pripomenuli 17. november a ešte pred tým 11. november, Deň vojnových veteránov. Obe tieto udalosti majú spoločného menovateľa – boj.
11. novembra 1918 o 11. hodine a 11. minúte zaznela posledná salva. Tým bol ukončený dovtedy najkrvavejší konflikt v dejinách. V tento deň sme si pripomenuli aj okolo 400-tisíc Slovákov, z ktorých sa 70-tisíc už nikdy domov nevrátilo. Novembrové udalosti celospoločenského významu majú aj svoj duchovný rozmer. Práve naň chcem zamerať nasledujúce riadky.
Koncom prvej svetovej vojny zaznel výrok, ktorý neskôr obletel celý svet. Zaznamenal ho žurnalista Scott, ktorému sa zdôveril vtedajší britský premiér: „Keby ľudia poznali pravdu, vojna by zajtra skončila.“ Keby ľudia poznali pravdu... Poznanie pravdy, kľúč ku zmene. Niečo podobné zaznelo už v minulosti. Takmer pred 2 tisíc rokmi sa pred dav postavil akýsi tesár z Nazareta a povedal: „Poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“ (pasáž z evanjelia podľa Jána, 8, 31)
Pravda je univerzálna hodnota. Nadčasová. Hovorí sa, že pravda býva prvá obeť vojny. Prečo? Pretože pravda má moc nás oslobodiť. Lenže tá pravda musí byť spoznaná.
Ak nebudeme cieľavedome pracovať na spoznávaní pravdy, budeme zotročení bezduchým konzumom, ktorý vyprázdni náš život. Tak sa z nás môže stať ľahko manipulovateľný dav, ktorý bude slúžiť cudzím záujmom. Smutným príkladom je obyvateľstvo nacistického Nemecka, či fašistického Talianska. Obyvateľstvo, ktoré keď sa nechalo zotročiť a zmanipulovať zhubnou ideológiou, vyprevadilo svoje armády do vojny.
V novodobej histórii máme tiež smutné príklady toho, ako sa nevedomé masy ľudí nechali zmanipulovať dezinformáciami, propagandou a falošným obrazom reality. Nadšene tlieskali, keď ich armády porušovali medzinárodné právo, páchali vojnové zločiny a vraždili civilistov. Až neskôr, keď niektorí spoznali pravdu, pochopili čoho boli súčasťou. Neskoro...Stará múdrosť hovorí, že v miere svojho chápania pracuje každý v prospech svojich záujmov a v miere svojho nechápania, pracuje na záujmoch toho, kto chápe viac.
Po skončení prvej svetovej vojny si ľudstvo povedalo: NIKDY VIAC! A neprešlo ani 30 rokov a história sa zopakovala. Poznanie pravdy bolo opäť pošliapané. Do popredia sa dostali iné záujmy. Keby ľudia poznali pravdu, vojna by zajtra skončila....
dva predpoklady, ktoré musíme naplniť, ak sa chceme vyhnúť krvavému opakovaniu chýb z minulosti.

Prvý predpoklad: Stať sa človekom
Všetci sme ľuďmi, no nie každý sa stal človekom. Čo je človek? Človek je bytosť s poslaním. Koruna stvorenstva, povolaná žiť v harmónii so svojím okolím. Musí hľadať vyšší Zámer pre svoj život a poznávať Stvoriteľa. Človek potrebuje byť súčasťou niečoho, čo ho presahuje. Cesta to nie je jednoduchá, ani krátka. Preto mnohí uprednostňujú rôzne náhrady a skratky. Svoju neschopnosť stať sa človekom a neochotu hľadať pravdu maskujú umelo vytvoreným imidžom, pričom skrývajú pravú podstatu svojho ja. To je dôsledok zlyhania osobnosti. Človek rozumný, homo sapiens, sa stáva démonickou napodobeninou, pripomínajúcou zombie. Namiesto hľadania pravdy útočí na všetko a všetkých, ktorí sa vymykajú jeho chápaniu sveta.
Skupina ľudí druhu zombie tvorí dav. Zamanipulovaný, nemysliaci dav s primitívnou úrovňou chápania, ktorý žije podľa svojich pudov. Ich život sa nesie v duchu hesla: Vyzerám ako človek, no k ľudskosti mám ďaleko....

Druhý predpoklad: Poznanie Krista
Tento predpoklad sa týka zvlášť krajín a národov v strednej Európe, ktoré sa väčšinovo hlásia ku kresťanstvu. Preambula Ústavy SR poukazuje na dedičstvo Cyrila a Metoda. To pramení práve z poznania Krista. Nejde tu však o náboženstvo. Náboženstvo ľudí rozdeľuje. Tu ide o poznanie osoby Spasiteľa. Nejde o kresťanské náboženstvo v zmysle správne vykonávaných liturgických obradov, ale o životný štýl nasledovania Krista. Smutnou pravdou je, že máme mnoho vyznávačov kresťanského náboženstva, no málo nasledovníkov Krista. Veľa formálnych obradov, no málo lásky k Bohu a k blížnemu.
Karel Čapek povedal: „Boj stvorila príroda, nenávisť vynašiel človek“. Preto človek musí byť premenený poznaním Krista, ktoré zmení jeho život a bude mať ďalekosiahly vplyv na celú spoločnosť. K tomuto boli kresťania povolaní od začiatku.
Prvá generácia kresťanov ostala verná Kristovi aj v nepriateľskom prostredí Rímskej ríše. Bez ohľadu na zastrašovanie, bez ohľadu na obete, ktoré bolo nutné podstúpiť. Zabíjali ich. Susedia ich udávali, blízki priatelia zrádzali. Hádzali ich do arény divým zverom. Tupý zmanipulovaný dav zombie sa prizeral a burácal keď ich šelmy trhali. V priamom prenose. Kresťania boli sami. Sami proti sofistikovanému systému, ktorý sa ich snažil zastrašiť, zotročiť a zničiť. Oni však nepadli. Stáli v mene Krista, v mene Pravdy. Svojím príkladom začali meniť spoločnosť od základov. Svojou vernosťou vyzvali kresťanov všetkých čias k bezpodmienečnému nasledovaniu Toho, o ktorom v chrámoch spievajú, že je ich Pánom. Nakoniec Rím padol a my si dnes pripomíname svedkov viery, ktorí sa obetovali v boji za pravdu. Takto dávame novembrovým udalostiam aj duchovný rozmer.
Boj za pravdu sa tiahne celou históriou. Preto zakončíme úryvkom z básne Na flámskych poliach, v ktorej je zvečnený odkaz Dňa vojnových veteránov:
„...Do Vašich rúk dáme svoju pochodeň
a Vy ju neste v diaľ.
Ak by Vám zhasla,
spomeňte si na náš žiaľ,
že sme tu padli zbytočne...“