Zamyslenie na 3. týždeň v roku
Dve výročia s témou pokoja
V tretí plný januárový týždeň, v dňoch medzi sviatkami sv. Petra (Katedra) a sv. Pavla (Obrátenie) nás predstavitelia cirkví povzbudzujú a vyzývajú spoločným modlitbám za jednotu kresťanov. Od roku 1968 stojí za týmto počinom iniciatíva Komisie pre vieru a poriadok Svetovej rady cirkví a Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov, ktorá každoročne pripravuje materiály k ekumenickým modlitbovým stretnutiam. Pri ich tvorbe sa vždy myslí na spoločenské postavenie jednej konkrétnej krajiny. V tento rok je to Kanada a hlavnú tému modlitieb tvorí myšlienka prevzatá z Prvého listu Korinťanom: Je Kristus rozdelený? (1. Kor 1, 1-17.)
Pri tejto príležitosti by som chcel dať do pozornosti dve zaujímavé výročia.
To prvé: Pred 10 rokmi sme sa v ekumenických zhromaždeniach modlili na tému: „Svoj pokoj vám dávam“ (Ján 14,23-31), ktorú vybrali kresťania v Sýrii, dnes občianskou vojnou tak veľmi sužovanej krajiny. Akoby kresťania v Sýrii už vtedy tušili že prídu pre nich ťažké časy a preto vyzývali celý kresťanský svet k vrúcnym modlitbám za pokoj medzi ľuďmi.
To druhé je oveľa Európanom oveľa známejšie: V tento rok si pripomenieme 100. výročie od vypuknutia Prvej svetovej vojny, ktorej sa najprv hovorilo veľká, lebo sa stala veľkým výkričníkom najmä pre národy nášho kontinentu, kultúrne postavené na kresťanských hodnotách.
Dnes je situácia kresťanov, ktorí sú navyše tak nezmyselne rozdelení, uprostred národov z dominantným postavením iného (najmä moslimského náboženstva) kritická a na mnohých miestach až tragická. Nielen v Sýrii, ale aj v rozsiahlom pásme severne od rovníka, ktoré sa tiahne krajinami severnej Afriky, Blízkeho východu a Perzie, Prednej a Zadnej Indie sú kresťania prenasledovaní a vyháňaní. Výbušná sociálna a politická atmosféra napomáha hľadať príčiny neutešeného stavu aj v náboženských a etnických rozdieloch medzi obyvateľstvom nepokojných krajín, následkom čoho sa kresťania neraz stávajú vďačným objektom „hnevu ulice“.
Pokoj, ktorý nám ponúka Pán Ježiš je nielen v tomto čase modlitieb za jednotu kresťanov pozvaním, aby sa každý, či už v osobnom modlitebnom stíšení alebo v spoločných zhromaždeniach bez rušivých vplyvov okolia a s potrebným odstupom od zhonu všedného dňa prehodnotil svoju osobnú situáciu, ale aj víťazstvá i prehry svojho kresťanského spoločenstva a národa. Usilujme sa získať odstup od najrozmanitejších ideológií, ktoré sa uchádzajú o našu priazeň a chcú nám politicky radiť, ktorým smerom sa máme uberať. V našich životoch nám pokoj Kristov umožňuje uvidieť nový smer, ktorý nás bude orientovať podľa osvedčených právd Božieho Slova. To je pre nás veľkým upozornením, aby sme sa spoločne zamysleli nad imperatívom nášho Pána Ježiša Krista: Buďte tvorcami pokoja!
V tretí plný januárový týždeň, v dňoch medzi sviatkami sv. Petra (Katedra) a sv. Pavla (Obrátenie) nás predstavitelia cirkví povzbudzujú a vyzývajú spoločným modlitbám za jednotu kresťanov. Od roku 1968 stojí za týmto počinom iniciatíva Komisie pre vieru a poriadok Svetovej rady cirkví a Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov, ktorá každoročne pripravuje materiály k ekumenickým modlitbovým stretnutiam. Pri ich tvorbe sa vždy myslí na spoločenské postavenie jednej konkrétnej krajiny. V tento rok je to Kanada a hlavnú tému modlitieb tvorí myšlienka prevzatá z Prvého listu Korinťanom: Je Kristus rozdelený? (1. Kor 1, 1-17.)
Pri tejto príležitosti by som chcel dať do pozornosti dve zaujímavé výročia.
To prvé: Pred 10 rokmi sme sa v ekumenických zhromaždeniach modlili na tému: „Svoj pokoj vám dávam“ (Ján 14,23-31), ktorú vybrali kresťania v Sýrii, dnes občianskou vojnou tak veľmi sužovanej krajiny. Akoby kresťania v Sýrii už vtedy tušili že prídu pre nich ťažké časy a preto vyzývali celý kresťanský svet k vrúcnym modlitbám za pokoj medzi ľuďmi.
To druhé je oveľa Európanom oveľa známejšie: V tento rok si pripomenieme 100. výročie od vypuknutia Prvej svetovej vojny, ktorej sa najprv hovorilo veľká, lebo sa stala veľkým výkričníkom najmä pre národy nášho kontinentu, kultúrne postavené na kresťanských hodnotách.
Dnes je situácia kresťanov, ktorí sú navyše tak nezmyselne rozdelení, uprostred národov z dominantným postavením iného (najmä moslimského náboženstva) kritická a na mnohých miestach až tragická. Nielen v Sýrii, ale aj v rozsiahlom pásme severne od rovníka, ktoré sa tiahne krajinami severnej Afriky, Blízkeho východu a Perzie, Prednej a Zadnej Indie sú kresťania prenasledovaní a vyháňaní. Výbušná sociálna a politická atmosféra napomáha hľadať príčiny neutešeného stavu aj v náboženských a etnických rozdieloch medzi obyvateľstvom nepokojných krajín, následkom čoho sa kresťania neraz stávajú vďačným objektom „hnevu ulice“.
Pokoj, ktorý nám ponúka Pán Ježiš je nielen v tomto čase modlitieb za jednotu kresťanov pozvaním, aby sa každý, či už v osobnom modlitebnom stíšení alebo v spoločných zhromaždeniach bez rušivých vplyvov okolia a s potrebným odstupom od zhonu všedného dňa prehodnotil svoju osobnú situáciu, ale aj víťazstvá i prehry svojho kresťanského spoločenstva a národa. Usilujme sa získať odstup od najrozmanitejších ideológií, ktoré sa uchádzajú o našu priazeň a chcú nám politicky radiť, ktorým smerom sa máme uberať. V našich životoch nám pokoj Kristov umožňuje uvidieť nový smer, ktorý nás bude orientovať podľa osvedčených právd Božieho Slova. To je pre nás veľkým upozornením, aby sme sa spoločne zamysleli nad imperatívom nášho Pána Ježiša Krista: Buďte tvorcami pokoja!